Neotravujte, tu sme pri rozklade štátu – komentár

Pozerať správy na Slovensku je v posledné mesiace vskutku adrenalínovým športom. Nie je dňa ani hodiny, aby sa nestalo niečo tak drastické, že priemerný občan to jednoducho nezvládne. Teda, zvládne, jedným z dvoch spôsobov – ožerie sa alebo sa odsťahuje. Tento článok vám prinášam z Olomouca. Hádajte, ktorý som vybrala ja?

Súčasná koalícia pred voľbami vehementne sľubovala zlacňovanie potravín, ktorých cena vyniesla rýchlejšie než českých turistov sandále na Kriváň. Z predvolebných billboardov sa na Slovákov usmieval Peter Pellegrini, ktorého jamky svietili hneď vedľa obrovského nápisu „Chcete lacnejšie potraviny?“. Peťko si pre svojich milých voličov pripravil aj krásne videjko, v ktorom rozpráva o tom, ako lacné potraviny prinesie silná vláda a štát.

Slovenská národná strana vo svojom programovom vyhlásení hrdo uvádza hneď v prvom bode, ako zastavia zdražovanie. Jediné, čo sa im ale doteraz podarilo zastaviť, je odchod vlastných poslancov zo strany a udržať stranu pred rozpadom – ooooh, počkať!

Zlacňovanie potravín sa ukázalo aj pri tak luxusnej komodite, akou je maslo. Zatiaľ, čo ešte v máji (podľa údajov štatistického úradu, ktoré spracovali tvnoviny.sk) stálo v priemere 1,86€ (pre bratov Čechov, orientačne cca 47 korún), v posledných dňoch dosahuje okolo minimum troch eur (cca 75 korún), zatiaľ čo niektoré známe značky prekračujú hranicu štyroch eur (približne 100 korún).

Samozrejme, aby sme boli féroví, je potrebné dodať, že ceny masla sa do šialených výšin dostali po celej Európe. Môže za to dlhé a suché leto, ktoré spôsobilo nižšiu dojivosť kráv a takisto malo mlieko aj menší obsah tuku.

Keď som pár mesiacov dozadu z Olomouca prišla s výslužkou asi 10 kusov masla, ktoré bolo v Čechách omnoho lacnejšie, než u nás, nečakala som, že v momentálnej ekonomickej situácii budem vlastne bohatá. S radosťou pár kociek vymením za vilu na Slavíne a deti mojich potencionálnych detí budú v suchu do konca života!

Načo stabilita? My ideme za Ruskom

Internety pár dní dozadu obletela správa, že Robert Fico sa chystá do Ruska. Áno, čítate správne. Robert Fico, premiér Slovenskej republiky – krajiny, ktorá susedí s Ukrajinou a finančne jej pomáha – šiel do Ruska. Krajiny, ktorá je medzinárodne odsudzovaná. Ale čo tam po tom, veď Rusko je podľa Roberta náš priateľ a mali by sme sa otočiť na západ, a nie na skazený západ. Na ten západ, kde si Robko odletel na dovolenku krátko po tom, čo ho postrelili!

Ako by nám nestačilo, že nám hanbu robí aj doma, musí nám ju robiť pred celým svetom. Fico totiž vystúpil v televízii Rossija 1, kde robil rozhovor so známou propagandistickou moderátorkou Oľgou Skabejevovou. Fico sa tak stal prvým vrcholným európskym politikom, ktorý od invázie vystúpili v Rusku. To je titul, ktorý fakt žiadna krajina nechce mať.

Oľga nie je zrovna dvakrát známa svojou kritickosťou. Preslávili ju napríklad výroky o tom, ako počas pohrebu Alžbety II. malo Rusko podľa nej bombardovať Londýn, lebo tam boli všetci predstavitelia NATO. Nie je preto divné, že jej hovoria „Putinova železná panna“.

Ako informoval idnes.cz (za čo im ďakujem, lebo keby to mám pozerať, rozplačem sa), Fico rozprával napríklad o tom, ako európske mocnosti svojou podporou Ukrajiny len podnecujú pokračovanie vojny. Tá vraj tri roky po invázii už nikoho nezaujíma.

Európska únia Ukrajincom hovorí: Tu máte zbrane, tu máte peniaze, bojujte, len nás s tým neotravujte, my už s tou vojnou nechceme mať nič spoločné.

Jasné, nič s tým nechcú mať ani Ukrajinci. Keby bol Fico k niečomu užitočný, tak v Rusku vybaví, aby Rusi prestali útočiť a nechali Ukrajinu na pokoji. Ha, to sme sa teraz všetci fajn zasmiali…

Nechal sa taktiež pozvať na oslavy Dňa víťazstva na Moskvy. Vraj to vidí ako svoju osobnú povinnosť. Namiesto toho, aby sa naozaj staral o vlastnú krajinu a problémy Slovákov a o našu rozpadajúcu krajinu, ide oslavovať do Moskvy. Krásny obraz premiéra krajiny!

Rusko je málo exotické? Drb, ideme do Číny

Zatiaľ, čo väčšina Slovákov má problém ísť „k Číňanovi“, naši vládni predstavitelia nemali problém ísť ma výlet do Číny, rozvíjať obchodné kontakty a vzťahy. Pretože naša malá krajina v srdci Európy už nemá nič iné, čo by nás trápilo – žiadne ekonomické problémy, rozpadajúce sa zdravotníctvo, nedostatok lekárov, nedostatok mladých šikovných ľudí či drahé potraviny – nám chýba už len spolupráca s Čínou.

Naša ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa už vraj nevie dočkať kultúry: „Čína je dôležitý partner. Teším sa na rozvoj spolupráce medzi slovenskými a čínskymi divadlami, baletnými, opernými a hudobnými telesami, ako aj inými kultúrnymi, umeleckými a vzdelávacími inštitúciami.“

Pripomenie jej niekto jej vlastný výrok, že kultúra má byť slovenská a žiadna iná?

Smiech medzi slzy

Denno-denne otváram správy a desím sa toho, čo v nich nájdem. Strieľanie medveďov, výpovede v zdravotníctve, rozpadnuté nemocnice, zmena slovenskej hymny, drahé potraviny, rozbité cesty, nefunkčné vlaky….

Je vôbec niečo, čo tu funguje?

Och, vlastne hej. Korupcia a nenávisť.

A mladí ľudia odchádzajú.

A nikto sa im vlastne nečuduje. Pretože žiť v štáte, kde na nich každý kašle, kde ich vlak neodvezie z bodu A do bodu B, lebo nemá vlakvedúceho ani súpravu, kde si nevedia dovoliť základné potraviny a kde nič nefunguje sa fungovať jednoducho nedá. Namiesto dôležitých vecí riešime Jednotu dôchodcov, ktorú urazil kostým gymnazistov, riešime novú hymnu, ktorú nikto nepotrebuje, meníme RTVS na STVR, riešime LGBTQ+ komunitu na školách – lebo čo keď nám zlí homosexuáli zmenia naše deti na homošov – a ako čerešničku na torte, PREZIDENT KDE?