Lost in Unexpected Territory? I´m your guide

Takto znel nápis na tričkách brigádnikov medzinárodného kongresu výtvarných pedagógov v Olomouci, medzi ktorých som patrila aj ja sama. Jednalo sa o 38. ročník InSEA kongresu pod názvom Unexpected territories. Dielo Ondřeja Michálka bolo akýmsi logom udalosti, ktorá sa niesla dňami 21. až 25. júla. Spolu sme strávili necelý týždeň naplnený umením, radosťou, priateľskou atmosférou a pocitom, že sme súčasťou niečoho väčšieho ako sme my sami.

The international society for education through art (InSEA) je medzinárodné združenie výtvarných pedagógov. Chcú svojím študentom dopriať čo najkvalitnejšie vzdelanie, následne inšpirované aj pedagógmi z iných krajín. Posledným prezidentom spoločnosti je Glen Coutts, docent fínskej univerzity. „Všetci študenti, bez ohľadu na vek, národnosť alebo ich sociálne prostredie by mali mať nárok a prístup k umeleckému vzdelávaniu,“ znejú slová manifestu združenia. Veria, že poznanie kultúry patrí k základným ľudským právam, práve preto sa snažia sprostredkovať ju širokému okoliu.

Každoročne sa kongres odohrá na inom mieste, tentokrát ruleta padla na našu krásnu Olomouc. Sídlo kongresu bolo v prostredí budovy Konvikt, ktorý je určený na štúdium umeleckých oborov Univerzity Palackého. Program prebiehal aj v kine Metropol, v Arcidiecéznom múzeu alebo aj v Múzeu umení. Hostia kongresu sa mohli zúčastňovať rôznych prednášok profesorov z celého sveta, ale aj zaujímavých workshopov, operného programu alebo piatkových exkurzií do Prahy, Brna alebo Kroměříže.

Organizácia Ohlasy Olomouc

Ako som v úvode spomínala, cítili sme sa, že sme súčasťou niečoho veľkého. Konvikt sa premenil na živé miesto, kde bol nekončiaci frmol, trochu vydýchaný vzduch a sálajúca energia. Účastníci kongresu si nás najprv zastavovali, aby sme im ukázali správnu cestu a po čase preto, aby nám poďakovali za skvelo odvedenú prácu. Chvály sa sypali na všetky strany, akí sme šikovní, úslužní, ako sa snažíme vyhovieť ich požiadavkom a pritom si zachovávame pokoj a úsmev na tvári. Človek priam až cítil ich zhovievavosť, ale aj inteligenciu, nakoľko sa k nám vždy správali s rešpektom. Niekedy sa zastavili na otázku, že čo študujeme a že možno raz budeme môcť byť súčasťou tohto kongresu nie ako staff, ale ako hostia.

Olomouc si tiež získala svoju chválu, historické stavby mesta boli obdivované a aj samotný oku-lahodiaci priestor Konviktu. Dokonca jednej pani vyučujúcej z Japonska sa u nás tak páčilo, že teraz seriózne zvažuje presťahovanie sa.

Túto pekne zvládnutú organizáciu mali na starosti profesorky UPOLu Jana Jiroutová a Petra Šobáňová, ktorá je predsedkyňou českej sekcie InSEA. Naša komunikácia prebiehala cez skupiny na whatsappe, ale nejednalo sa o konverzácie typu šéf vs. podriadený. Do skupiny sme si veselo posielali naše fotky pri práci, ale aj pri pauze. Absolvovali sme obohacujúce rozhovory pri umývaní riadu a za týždeň si vytvorili takú malú komunitku.

Okrem pocitu z dobre odvedenej práce a darčekovej tašky, som si odniesla aj kvalitný čas strávený s priateľmi. Nechýbali ubolené nôžky, trochu únavy a na večernom programe trochu vína. Verím však, že všetci, čo sme sa kongresu zúčastnili, si odnášame dobrú skúsenosť, prehĺbené vedomosti, nové známosti a krásne zážitky.