S Ficom po Slovensku 3: Práskanie bičom, račkujúci župan a spotreba alkoholu ako boj s imigrantmi

Cesta za cynizmom v architektúre priniesla ďalšiu tému – „Kotlebizmus“. Marián Kotleba je župan Banskobystrického samosprávneho kraja. Politológovia po voľbách do VÚC (vyšších územných celkov) dvíhali varovný prst a dokonca sa hrabali v histórii.

Ako je možné, že v „partizánskom kraji“ plnom odkazu na SNP (slovenské národné povstanie) vyhrá niekto, kto popiera úlohu SNP v dejinách a vyzdvihuje Slovenskú republiku 1939-1945? Sú to len nahnevané výkriky frustrovaných opozičníkov, niečo ako keď vám rodičia vyčítajú, že nepočúvate hudbu ako oni. Z Banskej Bystrice zmizli Partizáni a problémom dnešných dní nie je hromadné vraždenie Židov vo vápenke v Nemeckej. Dnes v danom kraji ide o peniaze a prácu. Kraj s okresmi s vyše 25% nezamestnanosťou je ako stvorený na problém medzi Rómami a Slovákmi o pár drobných. A keď k tomu zhorí prekrásny hrad a jediný, kto reálne bojuje proti tým, čo to s vysokou pravdepodobnosťou spôsobili je račkujúci pán v zelenom tričku, tak s určitosťou porazí človeka zodpovedného za zvýšenie odvodov, či bruselského byrokrata.

A tak sme sa dostali do Žiliny. Kotleba cielene, ja náhodou. On bol v inom kraji. Ja takmer doma. To, čo vravel mi bolo cudzie.  Úvod protestu bol taký slovenský: práskanie bičom na imigrantov, cigáňov, židoboľševikov, nový svetový poriadok a všetkých večných nepriateľov úbohého slovenského valacha privandrovaného odniekiaľ z Rumunska v 13. storočí. Tých, čo vystupovali s prejavmi bolo takmer viac ako samotných účastníkov, z davu sa pokrikovalo a bola to krásna prezentácia politickej strany. Deti s balónikmi strany, za ktoré by sme my svojho času dostali po papuli, sa promenádovali po námestí Andreja Hlinku. Volalo sa po čistení ulíc a nikto nemal metly, želal sa pekný biely deň a obloha modrá. Nejako to organizátorom nevyšlo z tejto stránky.

Na samotnom proteste proti imigrantom nebolo zlé to, že bol. Právo na názor predsa existuje a možno bolo pár nahnevaných maminiek, ktoré namiesto premietania rozprávky dostali balóniky Ľudovej strany Naše Slovensko. Skôr ide o to, že na tieto akcie už nechodia len kotlebovci. Keby mali zelené tričká a holé hlavy bolo by to výstražné znamenie, ale predsa by si každý povedal, že voziť si fanúšikov môže každý. Lenže tu postávali rôzni ľudia, od mladých po dôchodcov, muži, ženy, deti. A všetci prikyvovali Mariánovi a jeho srdcervúcemu príbehu o dievčaťu, ktoré odpadlo a policajti nedovolili sanitke prísť k nej. Skandovalo sa ACAB a tlieskalo tomu dievčatko, ktoré sa len nechalo strhnúť atmosférou. Marián Kotleba vie rozprávať. Možno račkuje a je smiešny, ale za tie roky sa naučil využívať všetko vo svoj prospech. Zo zoskupenia vygumovaných hláv spravil stranu, vyhral voľby, zrušil eurofondy a dotácie na niečo, čo nazýva úpadkovou kultúrou. Možno trpí, že Jánošíkove dni v Terchovej nepatria do jeho rajónu a jemu ostávajú dni alternatívneho švajčiarskeho divadla tanca. Ale slovné obraty mu idú a v rétorike sa zlepšil. Celá jeho strana podchytila jednu otázku za základ svojho programu. Preto mnohí ľudia idú do boja proti imigrantom spolu s ním v zelenom tričku a úctivým prianím bieleho dňa.

Kotleba musí byť mnohým sympatický. Tak ako Zeman, Berlusconi, či teraz Trump. Je to model obyčajného človeka, žiadny napomádovaný manekýn či zretušovaná mŕtvola z bilboardu. Vyzerá obyčajne a chová sa, na slovenské pomery, normálne. Občas hulvát, občas slušňák, nadáva na cigánov a na Brusel, na politické strany a volá po zjednodušovaní. Takí tu už boli. Prial by som si aby všetci tí ľudia, ktorí boli v Žiline (a nebolo ich tak mnoho) niekedy prečítali politický program jeho strany a vyškrtali z toho iba populistické rozprávky o zmenách. Medzi ním a Ficom je len málo rozdielov, Kotleba si zmenu režimu 17. novembra aspoň všimol. Snáď ľudia pochopia, že okrem rečí nemá v talóne nič. Možno sa mu darí byť občasne nenápadný v Banskej Bystrici a nebudiť celoštátne médiá zo spánku, avšak odborná základňa jeho strany je nulová a bez programu má význam na úrovni štatistickej odchýlky. Takéto despoticky spravované a k totalite smerujúce strany v parlamentne nepotrebujeme.

Proti Kotlebovcom sa zhromaždila hŕstka ľudí na Mariánskom námestí. Keďže bola Pohoda v Trenčíne, prišlo len pár ľudí a aj tí prišli autobusom z Trenčína. Anarchistická vlajka, niekoľko rainbow vysmiatych ľudí, skupinka opitých punkáčov a pár longbordistov si užívalo alternatívnu muziku od rapera, ktorý dostal stoličkou do hlavy od partie futbalistu Weissa. Tragikomická fraška v podaní Žiliny bez náckov. Okrem toho na Kotlebovom volebnom mítingu proti imigrantom neboli len náckovia. A to je to desivé.

Ak je Kotleba a jeho strana záchranou protiimigračne zmýšľajúcich Slovákov, tak sme všetci asi odsúdení na záhubu. Podobne aj vtedy, ak proti nemu protestuje niekto ako Mihály, ktorý sa snažil fyzický napadnúť zhromaždenie ĽSNS. Akoby tu nikto triezvo nerozmýšľal, akoby neexistovala slušná alternatíva bez strieľania na hranici alebo falafelu pre každú domácnosť. Ale to je asi normálne v štáte, kde sa ročne spotrebuje 13,33 litra čistého liehu na hlavu.