S Ficom po Slovensku 1: Hladom neumrieme

Nášho redaktora Matúša sme poverili zmapovaním dnešného sveta a súčasnej európskej civilizácie. Matúš je o krok vpred. K úlohe pristúpil zodpovedne a bude pre vás zisťovať podrobnosti priamo v jame levovej – doma na Slovensku. Nachystal pre vás oddychový letný seriál, ktorý vznikol na základe ciest v domácom prostredí, pri rozhovoroch s ľuďmi, pozorovaní Čechov na Slovensku a iných bláznivostí. Text nie je sprievodca, ale vysvetlenie mnohých vecí na ktoré máte šancu natrafiť pri cestovaní Slovenskom…

PROTI ČOMU BOJUJE? Proti zdravej výžive tým, že žerie iba bagety a jazdí vlakom. Aby naštval ľudí naokolo jazdí zadarmo, lebo Fico…

PREČO SLOVENSKO? Pretože sú tam milí ľudia, prajú vám pekný biely deň a občas zvolávajú ľudí na námestie aby vyčistili ulice.

KTO TO PLATÍ? Židovský veľvyslanec zo svojho vreckového, traja ilumináti a jeden bruselský byrokrat z peňazí daňových poplatníkov.

JE SÁM? Ako kedy. Málokto s ním vydrží, takže sa to mení.

JE OPITÝ? O tom netreba pochybovať.

ČO TÝM CHCE DOSIAHNUŤ? Stať sa rockovou hviezdou, predávkovať sa v hoteli a nechať si prejsť život hlavou ako Cobain.

Dôležitou súčasťou putovania  je vždy jedlo. S prázdnym žalúdkom sa možno lepšie chodí, ale človek je potom akýsi nevrlejší a protivnejší. Čo vlastne jesť na Slovensku? Aká je naša gastronómia surovinovo, ľudsky a politicky?

V Bratislave som sa nechal nalákať do indickej reštaurácie, ktorá sa nachádza v hoteli Crowne Plaza, takže celkom nóbl záležitosť. V čase obeda nás tam sedelo dohromady tak šesť, evidentne som teda vošiel do populárneho podniku. Moja predražená porcia však v skutočnosti za veľa nestála a rovnaká suma by inde stačila na chutné jedlo pre troch. Ponaučenie? Nevymýšľajte po ceste koniny a nespoliehajte sa na to, že dvaja Indovia v prázdnej reštaurácii robia svetovú gastronómiu a len slovenskí hlupáci ju nechápu.

Nedostatok prisťahovalcov s kulinárskymi schopnosťami spôsobil, že na rozdiel od českého gastronomického bahna sa v tom slovenskom neuchytili stovky lacných ázijských bistier s dobrovoľným prístupom k hygienickým návykom. Slovenské predstavy o stravovaní sú preto trochu odlišné, napríklad  čínske rezance, aka nudle, sa tu jedia hlavne vo forme polotovaru zo sáčku, pričom na ulici to nie je celkom bežné. Ázijská kuchyňa sa proste veľmi neuchytila. Tu sa fičí na kebaboch, ktoré sú vždy poruke, napríklad keď práve demonštrujete proti islamizácií a zrazu vám vyhladne.  Kebaby robí množstvo cudzincov aj množstvo Slovákov, preto je bežné že vám v Istanbul Kebabe váš durum či yufku zatočí rázovitá slovenská ženuška. Viete čím sa líši kebab v slovenských prevádzkach od toho originálneho? Slováci najprv zapečú placku a potom do nej vkladajú mäso, zeleninu a omáčky. Asi nemáme radi teplé uhorky, hoci sme sa k tomu mohli vyjadriť v referende o rodine. Alebo je to svojský protest proti imigrantom. Allah vie…

Konzumácia kebabu v noci je nebezpečná hlavne pre alternatívnych muzikantov, antifašistov, ľudí s dredami a priaznivcov západnej kultúry. V istom bratislavskom kebabe (v ktorom pracujú Turci a majú tam výborný kebab) napríklad napadla rappera a hudobníka Lyrika, z kapiel Modré Hory či Zlokot, skupinka ľudí okolo známeho a populárneho futbalistu pôsobiaceho v kvalitnej katarskej lige, Vlada Weissa. Takže kebab je vhodný hlavne pre maskulínne typy v objemovej fáze, pre ostatných navrhujem skúsiť niečo iné. Napríklad famózny hamburger, ktorým sa pyšní jedna prevádzka v Eurovea shopping centre. K tomu si môžete pridať poctivé slovenské remeselné pivo z Rožňavy alebo mexickú limonádu a máte mulitkultúrne nebíčko v papuľke.

A čo vlastne tá slávna slovenská kuchyňa? Halušky pozná každý blbec a každý má potrebu sa vyjadriť či mu chutia alebo nie. Na to, že sú to len kúsky nedovareného cesta so syrom a slaninou chutia výborne.. A halušky s kapustou (zelím) sú výmysel, to sú strapačky. Takže drahí a milí Česi, treba si zjednotiť pojmy! K iným jedlám sa ťažko vyjadruje, väčšinou v reštauráciach so slovenskou kuchyňou vidíte cesnačku v chlebe vo verzii so smotanou aj bez, smažený syr s hranolkami a podobné výtvory vysokej gastronómie. Výborné sú pirohy, plnené najlepšie mäsom alebo bryndzou. Podobne je to aj so zemiakovými plackami.  Odporúčam aj lokše, sú to vlastne palacinky zo zemiakového cesta. Sú výborné s prasačím džemom alebo s „kachničkou“ a kapustou (opäť pripomínam, to je vaše „zelí“). Výborná k tomu je aj pečeň, kačacia či husacia. Nezabúdajte však na to, že pečeň = játra. Takže keď si objednáte skvelé „pečeně“ tak si nemyslite, že si z vás robia srandu. Naše rozdielne pomenovania občas robia problémy. Slovenčina je však mimoriande erotický jazyk aj v kuchyni. Môžete sa skúsiť napáliť nejakou exotikou, ako je napríklad kvaka. Budete prekvapení, čo sa za tým skrýva.

Zhrnutie na záver: na Slovensku sa najesť dá, nemusíte si nosiť paštétu do zásoby. Kebab je národné jedlo, možno trošku pravicovejšieho razenia a s mnohými zdravotnými problémami, ale robíme ho dobre a bez teplých uhoriek. A pozor na to čo si objednávate, aj keď po pár pivách ovládate slovenštinu,  u nás sa rozpráva po slovensky. Nabudúce si cestou na drink povieme, ako vybrané slovenské mestá zapôsobili na cynického domorodca.