Deň víťazstva nad referendom. Naozaj?

Výkriky radosti, ďakovanie do kamery, ruky vo vzduchu a hymna We are the champions… Kto sledoval živé vstupy informačnej televízie do „centrály“ odporcov referenda musel nadobudnúť dojem, že zvíťazili. Výsledok je pre nich dôvodom na radosť, ale nič vyhrať nemusia. Referendum prinieslo mnoho zaujímavostí.

Referendum o rodine nás všetkých naučilo niekoľko vecí. Tou prvou je, že základnou stavebnou jednotkou štátu nie je daňový poplatník, ale tradičná rodina zložená z mamy, otca a detí. Deti vyrastajúce v neúplných rodinách sú tým pádom druhoradé, podobne ako ich rodič. Kto nežije v tradičnej rodine, nezaslúži si úplnú ochranu pred problémami, ktoré takéto zväzky majú. Tým sa dostávame k druhému ponaučeniu a to, že najväčším ohrozením tradičnej rodiny sú rodiny netradičné. Nie alkoholizmus, nedostatok pracovných príležitostí, nízka mzda, nedostatočná štátna podpora mladých rodín a podobné neduhy. To všetko je druhoradé. Treťou dôležitou vecou je, že o celospoločenských témach aj z oblasti psychológie, sociológie, pedagogiky a práva musia rozhodovať všetci, od kresťanov až po ľudí so základným vzdelaním. Nie odborníci z oboru, tí môžu síce hlasovať, ale majú jeden hlas tak ako niekto iný. Nakoniec, kto vie lepšie vysvetliť dieťaťu problém eutanázie ako rodič, profesionálny mastič ložísk vo vodárni? Nedajbože aby k tej téme v škole predniesol svoje vyjadrenie lekár, ktorý s takými prípadmi často pracuje. Z referenda sme sa naučili aj to, že nevieme diskutovať. Klipy, reklamy, blogy, texty, diskusie… To všetko plné demagógie, klamstiev, urážok a miestami až primitivizmu. Aj taká bola tvár referenda 2015 na Slovensku.

Celý deň prichádzali agentúrne správy o hlasovaní. Ako hlasujúci sa v nich vyskytovali veriaci ľudia a cirkevní predstavitelia. To je ďalší paradox celého referenda. Aliancia za rodinu vyhlasuje neustále, že bolo občianskym hlasovaním, nie aktivitou cirkvi. Plebiscit, spoluzaložený konferenciou biskupov, podporený mnohými združeniami, ktoré priamo patria pod túto konferenciu a všetko podporené pastierskym listom do kostolov na nedeľnú omšu. Bez aktivity cirkvi by referendum malo ťažký úspech, však aj podpisy sa zbierali prevažne kostoloch. Len cirkevná rétorika môže do referendovej otázky spojiť dva tak rozdielne pojmy ako je sexuálna výchova a eutanázia. Napriek týmto okolnostiam, August Chromík z AzR tvrdí, že táto aktivita bola občianska a napriek nedostatočnému počtu hlasov aj úspešná. V jeho živom vstupe počas „volebnej noci“ mnohokrát zopakoval slovo úžasné. Milión hlasov je možno úspechom, ale skoro tri a pol milióna nehlasujúcich je jasný signál neúspechu. Ale aspoň neskončili s rekordne nízkou účasťou alebo fiaskom ako v prípade zmareného referenda v roku 1997.

Druhým paradoxom je, že obe strany považujú hlasovanie za svoje víťazstvo, pre jedných je to úžasný necelý milión hlasov a pre druhých, bujaro oslavujúcich, víťazstvo vlastných práv. Hlasovanie však nič nezmenilo, nič podstatné nezlepšilo pre LGBTI, má len jeden význam – zastavilo jeden z priamych postupov proti nim. Teraz sa budú pokúšať iniciovať diskusiu s politickými stranami a možno celou Alianciou za Rodinu. Kto sledoval referendovú kampaň a antikampaň sa musí nad touto situáciou pousmiať. Toľko špiny koľko sa počas nej nakydalo má presvedčiť dva protichodné tábory k diskusii? Za jednými stojí milión hlasov, za druhými stoja, zatiaľ , dve slabšie politické strany. Oni nevyhrali tri a pol milióna hlasov nezúčastnených, preto bude rozhodujúce ako sa ku všetkému postavia iné strany. Vládny SMER môže kedykoľvek prísť o nadpolovičnú väčšinu vo voľbách a možno bude potrebovať kresťanských demokratov na vládnutie, preto je ťažké si predstaviť podporu registrovaných partnerstiev. Avšak Róbert Fico otočil o 180° pohľad na Ruskú federáciu, takže podobne ako sa postavil proti nej (pravdepodobne na nátlak z EÚ), sa možno postaví aj proti Aliancii za Rodinu.

Analytici si vydýchli, zatiaľ to na občiansku vojnu nevyzerá. Spoločnosť sa tromi otázkami pohádala statočne, avšak s výsledkom referenda pravdepodobne celá polarizácia opäť ustúpi do pozadia. mnohých naštvala cena celého teátra. Šesť miliónov eur vyletelo do povetria len tak. Za tie peniaze sa mohla podporiť jedna zadlžená nemocnica, škola alebo celé Slovensko pozvať na pivo či poldeci borovičky. Možno by to boli úspešnejšie využité peniaze. Výsledkom celého snaženia je to, že homosexuáli sú súčasťou spoločnosti podobne ako čarodejnice alebo upíri. Jednými nenávidení a druhými milovaní vo filmovom priemysle. Snáď už tomuto referendu odzvonilo. Úvahy o fašizácii spoločnosti sa snáď nevyplnia.

Výsledky hlasovania

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovat účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho  správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Zúčastnených 21,41% (944 574), Nezúčastnených 78,59% (3 466 885) Zdroj: volbysr.sk

Otázka	Odpoveď „ÁNO“		Odpoveď „NIE“		Neplatné hlasy
	Počet	Podiel	Počet	Podiel	Počet	Podiel
1	892 719	94,50	39 088	4,13	12 867	1,36
2	873 224	92,43	52 389	5,54	19 061	2,01
3	853 241	90,32	69 349	7,34	22 084	2,33