Prízraky českých Vianoc

Humor je jednou z najmilajších vlastností na druhých ľuďoch, milujeme ho všetci. Najľahšie sa robia vtipy na úkor niekoho iného. České televízne Vianoce ovládli reklamy s poľským predajcom a podobne postavila svoje promo aj jedna reštaurácia, hoci jej spot nebol vianočný. Má zmysel sa vzrušovať nad takýmto štýlom humoru?

Okrem toho, že máme radi humor a vtipy, sa veľmi radi urážame, prípadne cítime dotknutí. Nie je nič lepšie, ako vlastnú frustráciu z problémov hodiť na niekoho, kto si z vás robí len žarty. Kto chce psa biť palicu si vždy nájde. To platí aj v prípade predvianočných reklám, ktoré bavia československých divákov televízií a užívateľov internetu. Slovenská krava, poľský šmelinár… to je len odpoveď na niekdajšieho českého turistu, ktorý si vo veľkom požičiaval veci od mladého slovenského páru na letnej dovolenke. Niekto, kto sa nenechá zlákať jednoduchosťou tohto humoru, sa môže cítiť ako optoelektronik na hiphopovom koncerte.
Národnostný humor v našich končinách ide. Občasne je to skutočne na zaplakanie, pretože najväčší úspech má obyčajný primitívny vtip, ktorému chýba nonšalantnosť a nadhľad. Český buran s bláznivým prízvukom čo si chce všetko „pučit“ je živým dôkazom o jednom z mnohých stereotypov, ktoré Slováci o Čechoch rozširujú. To pochopiteľne nie je vyslovene zlé, ale tak ako sa tepláky hodia viac k televízoru než do divadla, tak aj niektoré vtipy je lepšie vyslovovať vo výčape štvrtej cenovej ako v prime-time vysielaní televízie.

Na podobných vtipoch sa vždy niekto urazí, pretože je to cielené. Majú útočiť proti konkrétnym typom ľudí, takže nikto sa nemôže čudovať, keď sa niekto nahnevane ozve proti nemu. Ale buďte blahoslavení tí, čo sa neurazíte tak ľahko! Pretože k tomu je len málo dôvodov. To, že niekto musí pútať pozornosť na svoj produkt podobnou reklamou je len neklamným znakom skutočnosti, že ten produkt za nič nestojí. Povedzme si na rovinu, kto z nás videl naposledy veľkolepý televízny spot na loštické tvarôžky? Najlepšie s obéznym pánom, po ktorom sa lepia štyri obdarené roztlieskavačky univerzitného basketbalového tímu a ňuchajú „krásnu vôňu ponožiek“. Bolo by to síce „vtipné“, ale aj v tomto prípade sa kvalita chváli sama a nič podobné nepotrebuje. Na rozdiel od zľavnených telefónov, tarifov či obedňajšieho menu za sto korún. Má sa v tom prípade niekto uraziť, keď je jeho národ či skupina zosmiešňovaná v béčkovej reklame na treťotriedne produkty? Zbytočné.

My sami vieme, že je to aj tak pomerne trefné. Koľko takých slovenských husičiek (kravičiek a iných zvieratiek) putuje po českých univerzitách, pretože prachy sú sexy, ako sme sa dozvedeli vo filme Vejška. Samozrejme, aj medzi Češkami by sme také našli. Avšak uznajme sami, že nie všetky Slovenky sú bezchybné stvorenia a niečo také ako v reklame na nemenovanú reštauráciu sa u nás tiež vyskytne. Podobne ako Česi nemôžu nič povedať na to, že v ich národe je stále dosť dobrodruhov, ktorí cez prázdniny brázdia Slovensko, pijú české pivo a nostalgicky spomínajú na staré spoločné časy s ponožkami v sandáloch, pričom si sem tam niečo požičajú a nevrátia. Však sami žijú trošku v tej minulosti a vtedy na tom nebolo nič zlé. Ale opäť, nejde o žiadnu väčšinu. To isté v prípade poľského šmelinára. Jednoducho každý má nejakú skúsenosť a občas ako dobrý žart niektoré zážitky hovoríme. Áno, je to sexistické a ponižuje to ženy, keď v tom to poníženie chcú vidieť. Áno ponižuje to Slovákov, Čechov, Poliakov, Hotentótov, turistov či obchodníkov, ale skúsme sa nad to povzniesť a trošku sa nad tým pousmiať, že niekto je tak zúfalý a niečo také si dovolí pustiť do éteru. Však čo by sme čakali od národov, ktorých najsledovanejšie relácie sú rôzne farmy a romantiky s miliónmi častí.

Na záver trošku z iných mediálnych končín a mimo hlavnej témy. Veľká Británia je krajina o niečo kultivovanejšia a vyvinutejšia, hoci pätine sveta priniesli akurát tak svoju nadvládu. Práve v predvianočnom čase tu vznikla podľa mňa veľmi pekná reklama, ktorá sa snaží ukázať sviatky zdieľania vzájomnej radosti. Podobne ako české a slovenské reklamy o predvianočných tarifoch aj Briti využili národnostné záležitosti, vyhrabali storočný príbeh nemeckých a anglických vojakov cez vianočné sviatky. Je to pomerne známe a už viackrát spracované, ale v tej kope gýčových tuzemských reklám poteší aj takáto, občas až umelo, na city útočiaca reklama. Neuráža, ukazuje hodnotu, nepoužíva humor, lebo to o ňom nie je. Používa emóciu a svojim spôsobom učí. Divák si z nej odnesie viac ako od poľského šmelinára.

Tak užívajte si všetci predvianočný čas a nakupujte tovary z reklám. Určite to bude stáť za to.