Nejnovější

Populisti, blázni a šarlatáni na Slovensku – máme čo sme chceli

Slovenské voľby skončili. Ich predlhú volebnú noc sprevádzali nadávky na neschopnosť štatistického úradu spočítať hlasy skôr, ako za desať hodín a rôzne volebné prekvapenia. Poďme sa spolu pozrieť na to hlavné, čo voľby sprevádzalo a čo vzniklo bezprostredne po nich.

1. Hystéria vysokej účasti
Média a volebné komisie počas dňa prišli s absolútne bombastickými vyjadreniami. Vraj chodí voliť veľmi veľa ľudí všetkých generácii a volebná účasť bude vysoká. Predseda OĽANO-NOVA dokonca vyslovil túžbu, že voľby prekonajú rok 1998 a hlasovanie proti Mečiarovi. Vtedy volilo 84% ľudí. Realita včerajšieho volebného dňa však bola iná a k volebným urnám nakoniec prišlo 59%, čo je na obdobnú hystériu skutočne málo. Nenaplnili sa ani predstavy zdržanlivejších komentátorov, ktorí pod vplyvom mediálnej hry tipovali vyše 60%. Čo to všetko mohlo znamenať? Bol to jednoducho tlak na voličov a snaha vytvoriť pocit, že treba ísť voliť. V posledných voľbách sa hovorilo o nízkej účasti a nezáujme, pričom prišlo len o necelé percento menej. Táto hra pomohla hlavne stranám, ktorých volebný výsledok málokto čakal, teda SaS, Boris Kollár Sme rodina a Marián Kotleba ĽSNS.

2. Nárast nacionalizmu
Pred štyrmi rokmi národniari z SNS vypadli z parlamentu a zisky ostatných štyroch národných a radikálnejších zoskupení nedali spolu viac ako zisk SNS. Jednoducho sa zdalo, že národná otázka už nemá v parlamente svoje miesto. Avšak aj SNS a aj Kotlebovci sa vydali na cestu premeny politiky. SNS sa zbavila svojho dlhoročného predsedu, alkoholika a primitíva par excellance, Jána Slotu. Strana dokázala navonok propagovať tieto čiastkové zmeny ako hrubú očistu. Pritom zostali podobné kádre v štruktúrach a nový predseda je len ďalší z plejády privatizérov, ktorí v 90. rokoch zbohatli a pozorne počúvali politiku predsedu SNS. Nemožno im však uprieť zmenu diskurzu – predseda Danko sa snaží budiť dojem modernej politickej strany a zatiaľ sa mu darí. Dokonca aj jeho vyhlásenia na adresu vlády so SMER-om naznačujú, že SNS by už nemusela byť len pätolízačom mocnejších. Kotlebovci sú úplne iným prípadom, ktorý len dokumentuje podcenenie demokratického zmýšľania krajiny. Pred šiestimi rokmi na mítingoch policajti mlátili priaznivcov ĽSNS, Kotleba sa nechal zvečniť pri niekoľkých martýrskych odvádzaniach na políciu a získal si tým srdcia adolescentov. Vo voľbách neuspel, pretože hlavná skupina jeho podporovateľov bola vo veku pod osemnásť rokov. Ani o dva roky neskôr to nevyzeralo o nič lepšie, ale za tých 6 rokov väčšina niekdajších tínedžerov dorástla. Školský vzdelávací systém plný presadzovania multikulturalizmu, občianskej spoločnosti a podobných kľúčových kompetencií im k životu  nič lepšie do hláv nedostal. Zjemnenie Kotlebovej rétoriky a nečakaný (?) úspech vo voľbách v banskobystrickom kraji zas pritiahol starších. Kotleba sa jednoducho osvedčil a etabloval. Vytvoril si voličskú základňu medzi mladými, pravidelne ho ignorovali predvolebné prieskumy a nakoniec ho volili aj rodičia pre budúcnosť svojich detí. A tak sa pochodovanie bude ozývať aj slovenským parlamentom. A pokiaľ sa nestane nič závažné, môže byť v budúcich voľbách výraznejšie. V tomto ohľade by pomohla buď hlbšia reforma SNS, ktorá je nastavená dobrým smerom, alebo úplne nové národné zoskupenie. To by mohlo otesať hrany neohrabaného kotlebizmu a ponúknuť rozumnú národnú alternatívu.

3. Pravica skončila
Pravicové strany pomaly, ale isto opúšťajú politické dejiny Slovenska. Volebný prepadák niekdajšej vládnej SDKÚ-DS čakali snáď všetci okrem jej smutného predsedu, pretože strana sa ukázala ako veľmi rigidná a tvrdohlavá v otázkach vnútornej premeny. K prepadu tradičných strán sa však pridalo nečakane aj kresťanskodemokratické hnutie, dlhoročne stabilná 8%-ná strana sa tesne nedostala do parlamentu. Môže za to prevažne jej náboženská orientácia a hlavne veľké odpadnutie kvalitných členov za posledné desaťročie. Strana sa jednoducho vyčerpala. Jej voliči boli prevažne tí istí, zväčša starí ľudia. Prirodzene táto vrstva vymiera, podobne ako vymreli mnohé Mečiarove babky – demokratky, ale aj Ficove babky – socdemáčky. Mladí perspektívni členovia strany odišli a nechali stranu napospas. Odídenec Procházka síce vo voľbách tiež prepadol, ale získal ďaleko viac hlasov, ako KDH. Rovnako ako kandidáti NOVA na listine OĽANO okolo Lipšica. Tu všade sa mohli stratiť niekdajšie hlasy produktívnej strednej generácie KDH. Strana má teraz pred sebou veľkú víziu, ktorou je vnútorný prerod. Ich neúspechy posledných rokov však môžu naznačiť aj ich úpadok do zabudnutia. Problémom však ostáva, že podobne ladená strana by sa na Slovensku uživila, čo ukázalo aj referendum o rodine. Možno práve nárast ultrakonzervativizmu by mohol vytvoriť novú stranu a jej lídrom by pokojne mohol byť niekto z Aliancie za rodinu, napríklad pán Chromík. Hlasy KDH a konzervatívcov sú voľné.

4. Nová pravica
Sulík a Matovič sú novými bačami novej pravice. Euroskeptický liberál a politikmi nie veľmi obľúbený politický terorista bez jasného vymedzenia. Títo dvaja sú žiarivým príkladom slepej cesty slovenskej pravice a ideálnej predvolebnej kampane. Sulík vyhral kvôli programu, ktorý väčšina strán veľmi podcenila. Matoviča dlhodobo drží pri živote jeho protificovská rétorika, biele vrany a Daniel Lipšic. Kombinácia týchto troch faktorov mu vyniesla jeho volebný zisk. Zisk Sulíkovej SaS sa predpokladal menší, ale ako sa zhodli mnohí politológovia, stala sa stranou posledného dňa. Z celej tej plejády nerozhodnutých voličov vyťažili práve saskári najviac. Lenže ich volebný zisk nemusí byť trvalý, pretože väčšina voličov váhala medzi SaS, OĽANO a Sieťou. Principiálne neodmietnutie Fica a fatálne slabý záver kampane odstavil tých tretích na pozíciu najslabšieho hráča, ale do ďalších volieb majú stále dobrý prísľub. Ťažkú situáciu bude mať Sulík, ktorý podobný mandát už nikdy získať nemusí. Presvedčiť mnohých neliberálnych pravicových voličov, ktorí mu dali hlas, bude v súčasnej konštalácii naozaj ťažké. Nová pravica bude nejednotná a jej dlhodobá vláda je nereálna. Uvidíme, ako sa bude v politike správať nováčik Boris Kollár zo strany Sme rodina. Možno práve on bude dôležitou persónou rokovaní o vláde.

5. Maďari padajú
Otázne je, že či maďarský volič ostal v sobotu doma, alebo strach z mítingov troch maďarských strán bol oprávnený – máme stále menej a menej Maďarov. Tieto strany tradične získavali svoje percento hlasov, ale teraz nielen, že SMK ostalo opäť pred bránami parlamentu, ale Most Híd ešte o pol percenta klesol oproti roku 2012. Jeho predseda, Béla Bugár, čakal takmer dvojciferný výsledok, takže určite v tábore Mostu zavládlo sklamanie. Otázne je, ako sa k tomuto postupnému úpadku postavia jednotlivé strany pravého spektra. V hre môže byť isté prehodenie Bugára cez palubu: Je v politike dlho a vybudoval si povesť toho, čo nič nepokazil. Preto, že nič neurobil. Ale s maďarskou kartou by pokojne mohla operovať iná moderná pravicová strana, ktorá by potenciálnych voličov Mostu a SMK mohla stiahnuť. Otázne je, ako by takáto fúzia dopadla, avšak myslím si, že napríklad v prípade Siete by došlo k veľmi rozumnému kompromisu a vytvoreniu istej strany porozumenia. To by vyvažovalo nielen národnostnú politiku, ale aj nedostatok odborníkov Siete na poľnohospodárstvo a iné klasické rezorty Mostu. Bugár si bude musieť nastaviť zrkadlo, a pokiaľ by to nešlo do fúzie so Slovákmi, na rade je opäť fúzia do SMK. Otázne je, ako by reagoval Berényi a ako by táto niekdajšia stroskotaná spolupráca fungovala.

6. Kríza ľavice
Kríza ľavice je možno pridrsný pojem. Fico vládol sám, a tak mu voliči nastavili zrkadlo. Napriek tomu je tu priestor pre prácu na ľavom spektre. Možno je predčasné uvažovať o štiepení strany, ale už viackrát sa ukázalo, že mnohé názorové platformy by sa mohli od tejto populistickej platformy odtrhnúť. Otázny by však bol ich úspech, pretože SMER hrá jedine na populistickú stránku a svoju sociálnosť má viac na papieri. Možno šikovná ľavicová protiváha s dobrým, a hlavne zodpovedným programom, by Slovensku prospela, avšak nerysujú sa žiadne možnosti z vnútra strany. Ostatné ľavicové projekty stroskotali pod hranicou 1%. Možno výzvou v tomto prípade by bola fúzia s modernou národnou stranou. Lenže dnes SMER stúpa a potápa sa so svojím vodcom, ktorému by predčasné voľby určite prišli vhod. Mnohí potenciálni voliči ostali doma, pretože sa domnievali v jasné víťazstvo. Na druhej strane, možno Fico potrebuje razantne zmeniť len predvolebnú kampaň a opäť zaradiť klasický volebný program. Vybrať sa cestou „sulíkovského“ kvalitného programu by mohla byť cesta, hoci SMER je pomerne jasná a vyhranená strana, ktorej myšlienky poznajú všetci. A hlavne, netreba strašiť ľudí imigrantmi a radikalizovať spoločnosť. Evidentne to viac pomohlo ĽSNS.

7. Pat
Nikto zatiaľ nevie, ako zo situácie von. Ak všetci odmietnu Kotlebu, musí vládnuť národná strana s maďarskou menšinovou. To je šialená kombinácia. Našťastie je tu možnosť úradníckej vlády, ktorú by v tomto prípade mohol navrhovať Kiska s podporou širokej „protifašistickej“ koalície. Slovensko bude predsedať EÚ a vnútorné problémy bude musieť mať nejako, aspoň dočasne, vyriešené. Je jasné, že tradičná volebná mapa sa musí diametrálne zmeniť a mnohé, možno bizarné, nápady sú aj v tomto texte. Potenciálna úradnícka vláda však môže mať rôzny charakter, a ako podotkol jeden z politológov v nočnej povolebnej debate, pravica by sa možno nemusela báť schváliť dočasnú úradnícku vládu, napríklad Miroslava Lajčáka, asi posledného, skutočne schopného, smeráckeho kádra. Tento výborný diplomat by mohol byť rozhodne schodný pre SMER, SNS, Sieť a keby sa mu podarilo získať tichú podporu Mostu, mohli by sme preklenúť obdobie predsedníctva bez väčších problémov.

Čo však prinesie realita, je skutočne otázne. Vox populi , vox dei a treba ho rešpektovať. Mnohým nevoňajú Kotlebovci v parlamente, ale čo národ chce, to má. Možno sa niečo zmení a aj zo Slovenska sa stane slušná demokratická krajina.

Matúš Krátky
Matúš Krátky (Články)
Študuje históriu na FF UP. Pchá nos do všetkého od kultúry po politiku, miluje drsný humor. Žije štúdiom, neverí Orwellovi. Narodil v čase, keď si Kurt Cobain vystrelil mozog - až tak zle nám podľa neho nie je.

Napište komentář

Váš e-mail nebude publikován.


*


Rozhoupali jsme se k nové publikaci. Objevte s námi Svět 3.9 Koupit