S Ficom po Slovensku 2: Kráľovstvo za kone, euro za pivo, striptíz za literatúru

Hory sú úžasné miesto pre nekonečné výstupy do kopca a pre nás Slovákov jeden z mála dôvodov prečo neopustiť našu krajinu už pri narodení. Ešte máme naše prekrásne ženy, ale o nich možno niekedy inokedy. A vlastne aj o horách, pretože dnes sa budeme venovať smutnému osudu miest u nás.

Komunisti priniesli veľa zmien do mestskej spoločnosti. V prvom rade to bol príliv vidiečanov z dedín, ktoré k daným mestám nemali pozitívny vzťah a tým odštartovali niečo ako inváziu cynizmu. Mnohé z miest mali svoj historický architektonický ráz, ktorý bol doplnený socialistickým realizmom všedných dní. Priory, pamätníky a paneláky to nám päťdesiat rokov totality zanechalo na kolorite mesta. Všetko muselo mať svoju funkčnosť, bolo jedno, kde sa čo postaví. V Martine zbúrali starý mestský úrad z čias Uhorska a vznikol tam Prior, v Trenčíne ho zasadili aj spoločne s ozrutou zvanou Dom armády, v Žiline priamo do centra, v Banskej Bystrici medzi renesančné a barokové domy postavili pamätník s kosákom a kladivom. Vkusné.

Lenže invázia cynizmu k životnému priestoru pokračuje aj v 90. rokoch, kde sa rôzni investori snažili vyrovnať s minulosťou po svojom, vznikali megalomanské stavby, pričom mnohé z nich dodnes nie sú dostavané. Tie z neskoršieho obdobia sú už na tom lepšie. V roku 2000 získalo mesto Martin výnimočnú cenu za architektúru, keď vzniklo slávne martinské Milénium, sklenená ozruta napodobňujúca „antiku“ uprostred vydláždeného námestia, kde kedysi bola zeleň. To už dávno stála americká ambasáda v Bratislave a zaberala časť námestia ohyzdným plotom, vďaka čomu to tam dodnes vyzerá ako vo vojnovej oblasti. Ale možno to vyzerá účelnejšie ako martinské verejné toalety s Miléniom ako ozdobou.

Iba Košice nastúpili na trend zlepšovania kultúrnosti mesta, vysťahovali všetkých neprispôsobivých Rómov z centra do neslávne známeho Luníku IX. Príliš kruté riešenie? Obmedzovanie slobody? Jediné riešenie ako zachrániť tak cennú kultúrnu pamiatku akou je celé mesto  a jediná možnosť ako skutočne skvalitniť život v centre Košíc.

Ale aj Košice si zažili svoje smutné obdobie pomerne nedávno, keď stavali Aupark hneď vedľa historickej pešej zóny. Objavili sa tu pozostatky hradieb a iných stavieb, čo však bolo šikovne zasklené a Aupark tak dnes stojí bez problémov. O niečo horšie dopadla historická budova fary v Žiline, ktorá jednoducho padla za obeť obrovskému „včelínu“ v podobe nákupného stredisku Mirage, postavenom podobným gustióznym spôsobom ako vedľajšie Tesco, niekdajší Prior. Obrovská investícia gruzínskeho podnikateľa len potvrdila prazvláštne prepojenie finančných skupín, mafiánov a podobných ľudí na slovenskú politiku. Za éry Jána Slotu sa Žilina nazývala Pobrežím slotoviny a vybuchovali tu pravidelne danubitové nálože, dnes za éry poslotovského absolutizmu si Žilinčania stavajú výbuchy priamo do centra mesta. A ešte kvôli tomu presunuli sochu Andreja Hlinku medzi odpadkové koše. Vraj národne cítiace mesto! Halušky by zaplakali…

Historické centrum mesta by malo byť výstavnou skriňou, niečím na čo by každý mal byť hrdý. Na roky rozkopanú Bratislavu, ktorá dodnes nemá konkrétny návrh rekonštrukcie niektorých častí, sa neustále pľuje. V iných mestách to vyzerá tak ako  vyzerá. Pokiaľ pred 89 tu bola svojvôľa komunistov, dnes je tu svojvôľa vyšších záujmov a ľudia v meste sú cynickejší a cynickejší. Nezaujíma ich či budú mať namiesto historických budov presklené verejné záchody, amfiteátre plné buriny a podobne. Podiel cezpoľných sa zvyšuje prakticky v každom meste. Ako môže byť Bratislava krásnym hlavným mestom Slovenska, keď na víkend ide polovica ľudí domov na východ? Aký vzťah majú tí ľudia napríklad ku Košiciam, keď tam chodia pozrieť na víkend? Jednoducho viac cestujeme a sme cynickejší, je nám to jedno.

Úspešný boj proti takémuto druhu ničenia mesta vedie Banská Štiavnica. Je to nádherné mestečko v horách s niekoľkými baňami a rozhodne stojí za navštívenie. Aj tu však prichádza cynizmus vo svojej podobe. V celom meste, centre, kostoloch a hodnotných budovách parkujú autá. Banská Štiavnica je jednoducho veľké historické parkovisko do kopca a nemôžete si urobiť fotku bez áut. A pritom pod kopcom im stojí realitná opacha z 90. rokov, ktorá by sa mohla premeniť na garáže. Síce by ľudia viac chodili pešo, ale aspoň by to mesto nejako vyzeralo. Lenže to by sme asi veľmi chceli, keď v Bratislave na hrade zalievajú vzácne náleziská betónom a budujú tam parkovisko. Možno to je slovenská špecialita!

Na záver jednu z káuz posledných dní. V Bratislave v centre mesta má skončiť sídlo Spolku slovenských spisovateľov. Však literatúra upadá, nahradzujú ju pohyblivé obrázky, na Slovensku podobnej nevalnej kvality. Na zatvorení klubu by nebolo nič škandalózne, keby miesto neho nechceli spraviť striptízový klub, čo hnevá spisovateľov. Otázne je, čo tým firma myslela. Možno chcela naznačiť, že slovenská literatúra stojí za… a to už je útok voči našej kultúre! Alebo naša kultúra sú prostitútky, alkohol a halušky. Tým pádom na ňu útočia spisovatelia!

Slovenské mestá sa oplatí navštíviť a užiť si ich pokiaľ sa dá. Aj keď ten mestský stavebný cynizmus  vám to môže pekne skaziť. Ale ani Tatry nie sú o nič lepšie, však sa tam ťaží drevo v národnom parku. Slovensko…