NATO okupuje Slovensko, Slováci utekajú k Rusom

Slovensko je v myšlienkovej pohotovosti. Náš vodca a neomylný Róbert s fantómovou bolesťou chrbtice priznal možnosť európskeho konfliktu. Konkrétne, hneď vedľa malebných slovenských salašov a páleníc borovičky, na nekonečných rovinách sovietskej republiky Ukrajina. Teda, sovietska nie je. Zatiaľ. Ale Slováci už robia paniku, hoci trošku inú ako takí Poliaci.

Poliaci zbroja domobrancov, pretože s Rusmi majú svoje skúsenosti. Za tie roky spolunažívania vedľa seba sa často navštevovali v rôznych uniformách a evidentne ich to už veľmi nebaví. Pre Slovákov je rok 68 len ďalším rokom v povinných osnovách dejepisu a pri urážaní homosexuálov všetci zabúdajú na také malichernosti, akými sú tanky brázdiace naše ulice. Niekoľko tisíc slovenských mužov využilo príležitosť a nechce bojovať. Proti Rusom.

Je to extrém slovenskej spoločnosti, že po troch dekádach mimo ruského bloku sa opäť upíname k nášmu ,,veľkému slovanskému bratovi“, pred ktorým nás varovali niektorí národní osvietenci už v 19. storočí. Rusofilstvo je jedným z hlavných dôvodov mnohých vyškrtnutí z bojových povinností brancov. Jednoducho všetci dostanú lopaty, pretože viac dôvery im tvrdo pracujúci katolícky ľud dať nemôže. Všetci by zo Slovenska chceli zdrhnúť. Väčšia časť z nás volí západ, teda aspoň Česko, lebo si rozumieme, ale evidentne v prípade vojny by viac ľudí chcelo ujsť na východ. Vraj nás NATO okupuje.

Okupujúca armáda má väčšinou veľkú smolu, v krajine ju väčšinou nikto nemá rád. Aká to smola pre slovenských nádejných vojakov, ktorí okupujú vlastnú krajinu pod vlajkami NATO! No nie sú to zradcovia krvi? Škodiaci záujmom našich bratov Rusov? Veď tí boli vždy nápomocní! Keď sme potrebovali oslobodiť, tak prišli. Keď sme potrebovali zjednodušiť demokraciu, tak poslali odborníkov na zjednodušovanie. Keď sme potrebovali zastaviť ľudskú tvár socializmu, tak čakali už v Čiernej nad Tisou. Dnes potrebujeme plyn a evidentne podľa nás stačí nebojovať.

Logika je jasná, do vojny sa chce málokomu. Väčšina, počítajúc aj mojou maličkosťou, by najradšej sedela v kaviarni a viedla filozoficko-politické debaty. Ďalší by zas bojovali za Slovanov a niekomu je to jedno, však koho chlieb jem, toho anál lížem. Hrdinský národ, ktorý jeden a pol mesiaca bojoval proti Hitlerovi by tak Putinovi odovzdal krajinu prakticky bez boja. Má dosť času, tak čo sa bude ešte trápiť so Slovákmi. Dosť čo už je Ukrajina na dve polovice. A keby chcel prísť nejaký slovenský Porošenko, pán boh ochraňuj, už Fico je trest za všetky hriechy, tak sa začne hrať na city. Ste za ruský plyn alebo grécke dovolenky? A všetci vieme, že v Bulharsku je lacnejšie, tak kto by šiel do Grécka. A koniec koncov, vyhneme sa aspoň ceste autobusom cez bývalé krajiny Juhoslávie, ktoré tak škodili bratom Srbom. No a plyn potrebujeme všetci, aj Hitler chcel ruské zásoby.

Západ všeobecne nevie okupovať Slovensko. Keď tu boli Rusi, tak to bolo vidno. Pár mŕtvol, niekoľko tankov… Dnes aby každý kreslil trojuholníky s okom, žiadny agresor sa neukáže naživo. Ťažký život súčasného konšpirátora. Ale však, my Slováci, vieme, že západná civilizácia nás chce zničiť pomocou homosexuality.

Najnovšia kauza s brannou neschopnosťou Slovenska je len zavŕšenie tragikomédie zahraničného postavenia Slovenska. Chceli by sme byť bohatý západný štát s východným smerovaním, ochranca Slovanov a zdravej kultúry, národ referend a bojovníkov proti západnej dekadencii. Ale zatiaľ nie sme nič viac ako rozpoltená spoločnosť, kdesi v horách na hraniciach demokratickej Európy a ruského záujmu. Pravdepodobne nás len niekto využije a či chceme alebo nie, nejaká armáda cez nás prejde. Ale ako povedal Meky Žbirka: ,,Čo bolí to prebolí, moji milí čoboli!”