Nejnovější

Neplačme nad Slovenskom

Kupujeme CT prístroje, obchvat Bratislavy, legendárnou diaľnicu a nedokončené stavby predražené v stovkách percent ceny. V poslednom čase sa na internete opäť objavujú porovnávania s Viedňou v prípade obchvatu a naštvané hlasy. Prečo je to u nás tak predražené? Prečo všetko funguje na Slovensku inak ako na západ od Devína?

Zdroj: artforum.sk

Jedným z najlepších románov aktuálnej slovenskej literatúry je trojdielne dielo Petra Pišťanka Rivers of Babylon. Dušan Taragel, jeho dlhoročný spolupracovník, označil vydanie prvej časti za koniec 19. storočia v slovenskej literatúre. Písal sa rok 1991 a obsahom knihy nemohlo byť nič iné ako ponovembrové udalosti. Príbeh je výsmechom a zároveň desivou cestou kuriča Rácza a veksláka Urbana do podnikania a vysokej politiky. Z jednoduchého vidieckeho burana Rácza sa stáva kurič v hoteli a v čase chaosu využíva svoju moc na získavanie rôzneho luxusu z Tuzexu, a podobne. Postupom času mieri vyššie a vyššie, stáva sa cteným a veľaváženým podnikateľom. Na tomto príbehu je najdesivejšia jeho pravdivosť: Niečo podobné sa v Slovakistane deväťdesiatych rokov pokojne mohlo stať. „Kuriči sú vo vláde, v parlamente a na ministerstvách!“ je hláška výborne ironizujúca naše zastúpenie aj v súčasnosti.

Človek je profesionálnym politikom zväčša preto, že má ambície a nič iné mu poriadne nejde. Z neúspešného nemeckého kníhkupca sa vykľul Karl Herman Frank, z mnohých slovenských “kvázipodnikateľov” a nastrčených figúriek sa stali ľudia ovládajúci celú republiku. Za dvadsaťdva rokov fungovania štátu sme fázu chaosu stále neprekonali, hoci sme už oslavovali pád mečiarizmu, koniec uťahovania opaskov aj Ficovu prehru v prezidentských voľbách.

Čím ďalej tým viac sa ukazuje, ako je slovenská politika prepojená s najbohatšími podnikateľskými špičkami. Gustáv Murín ich nazval mafiou bielych golierov a vo svojej knihe ich zaradil ako pokračovateľov drsných mafiánskych praktík z čias mečiarizmu. Chcete zmenu? Odíďte. Stále viac a viac sa ukazuje, že nemáme koho zvoliť. Menia sa farby, zmluvy ostávajú, peniaze sa točia. Súčasná jednofarebná vláda síce mení skompromitovaných ľudí, ale len v prípade, že jej prihára. Traja ministri školstva za jednu vládu, to trošku pripomína tri rakvy behom jednej päťročnice ZSSR, ktorá vyšvihla k moci Gorbačova. Ten začal s reformami, zakázal občanom piť, tí vytriezveli a na čele s ruským opilcom celý zväz zvrhli. Bohužiaľ, Slováci pravdepodobne netriezvejú, respektíve iba raz za čas, čo sa ukázalo v rozpätí tých dvoch desaťročí len v rokoch 1998 a 2014.

Odpoveď na otázku, prečo u nás nič nefunguje tak ako na západe je jednoduchá: dokázali sme degradovať celý politický systém, vlastnú morálku sme nevytiahli z pazúrov socializmu a začali sme byť ľahostajní ku všetkému čo sa u nás deje. Slovné spojenie „občianska spoločnosť“ sa stalo urážkou. Takisto aj označenie lobista u nás nie je povolanie, ale vulgarizmus, či výčitka. Nečudujme sa, že za cenu zimného štadióna v Bratislave by v Nemecku postavili dva. Nedivme sa, že za cenu obchvatu Bratislavy, by obtočili Viedeň cestami dvakrát. Nečudujme sa, že za cenu opravy starej železnice Bratislava-Košice by postavili vo Francúzsku novú, a k tomu aj prispôsobenú pre TGV a nie na 160 km/h ako my. Nepozastavujme sa nad tým, že za cenu tunelu Dubná skala by Taliani a Rakúšania prevŕtali svoje hory skrz-naskrz. Toto všetko sme dovolili vytvoriť a zakoreniť v našom štáte a v našich hlavách snáď naveky.

Častý príspevok na facebooku. Pod ním sú väčšinou nie úplne lichotivé komentáre. Zdroj: fb antiFICO

Možno by sme sa mali poučiť, začať sa naozaj zaujímať o samých seba a o svoju históriu plnú chýb. Krásne nastavili zrkadlo našej spoločnosti Hronského Jozef Mak alebo Pišťankova Muzika Rivers of Babylon (obidve diela boli sfilmované, pričom hlavne Nvotova Muzika patrí k tomu najlepšiemu, čo bolo u nás natočené po revolúcii). Mohlo by to pomôcť, podobne ako počúvanie starých a múdrych ľudí. Ako je napríklad Milan Lasica, ktorého meno zneužíva občas niekto na rozposielanie pamfletu o krásnom živote za socializmu, ktorý nám dnešná doba zničila. Žijeme v začarovanom kruhu. Alebo krajine. Môžete si vybrať.

Na záver niečo z filmu Muzika, odohrávajúceho sa v Zapadákove pri hraniciach s imperialistami v dobe socializmu. Hláška si získala pomerne veľkú popularitu.

Matúš Krátky
Matúš Krátky (Články)
Študuje históriu na FF UP. Pchá nos do všetkého od kultúry po politiku, miluje drsný humor. Žije štúdiom, neverí Orwellovi. Narodil v čase, keď si Kurt Cobain vystrelil mozog - až tak zle nám podľa neho nie je.

Napište komentář

Váš e-mail nebude publikován.


*


Rozhoupali jsme se k nové publikaci. Objevte s námi Svět 3.9 Koupit