Buď pravý Čech, nejedz kebab, daj si sushi

Vraj máme prestať jesť kebaby. Fanúšikovia sushi, zdravej výživy a všetci Japonci sa tešia. Podnikatelia v biznise taktiež. Človek by povedal: „To je nejaká potravinová vojna na život a na smrť?“ Ale nie, je to zas len politika. Nielenže zaplavujú krajinu reklamnými pútačmi, ale začínajú sa starať aj o to, čo máme na tanieri. Opäť.

Zdroj: snipview.com

V Sovietskom zväze to kedysi fungovalo tak, že keď sa Stalinovi zunovala obilná kaša a klasické ruské (gruzínske) jedlá, vyslal súdruha Mikojana z Arménska do USA s úlohou povzniesť sovietsky potravinový priemysel. Súdruh Mikojan doniesol dvanásť grilov na hamburgre a džús. V ZSSR bola v tom čase kríza s obilím a samotný Stalin s takou amerikanizáciou taktiež nesúhlasil, takže namiesto klasického hamburgeru vznikli “kotleti”, mleté mäso bez pečiva. A aj džús dostal svoju novú podobu. Keďže pomaranče na východ od raja nerástli a Kuba ešte nesnívala o proletárskej revolúcii, džús sa vyrábal z paradajok. Postrach detí. To všetko s vehementnou podporou otca všetkých detí a celého ZSSR: Josifa Vissarionoviča. V konečnom dôsledku tak strana rozhodovala, čo sa bude jesť a čo nie. Na obrázku vidíte súdruha Mikojana. Vďaka nemu sa zmenili stravovacie návyky v ZSSR. Milióny detí zastihol nenávidený paradajkový džús.

Najväčší český nacionalista, Japonec Okamura, v snahe rozbehnúť svoju politickú kariéru naplno zaútočil na jedlo. Arabské, a k tomu všetkému ešte aj populárne. Otázne je, či bude mať toho svojho „Mikojana“, ktorý nájde nejakú alternatívu. Ako keď Stalin namiesto hamburgerov schválil “kotleti”. Možno sa do tortilly začne naozaj baliť sushi, a namiesto obrovského pečeného mäsa budeme vídať nasadené kusy surových lososov. Samozrejme, zabitých klasickým spôsobom, bez rituálu ako je halal. Inak, keby ste nevedeli, tak bryndzové halušky sa vyrábajú po obradnom pohlavnom styku s ovcou a vepřo knedlo zelo zas s prasaťom.

Lepší než Pohlreich. Zdroj: tn.nova.cz

Keď som sa dostal k tomu halalu a stále používam historické exkurzy, ako podľa vás zabíjali zvieratá naši predkovia? Humánne? Dokonca si myslím, že na niektorých odľahlejších miestach podobne brutálne zabíjajú zvieratá dodnes. Mám ešte v živej pamäti video „Zabíjačka čakanom“, ktoré sme pozerali na strednej škole cez prestávku. Prasa dostávalo do hlavy rany čakanom, až kým po tretej nespadlo. Ale to je všetko v poriadku, pravdepodobne človek s čakanom nevyžadoval, aby bolo otočené k Mekke, Washingtonu, Moskve či Jeruzalemu. Áno, za posledných pár desaťročí sme sa v zabíjaní posunuli ďaleko. Začali sme byť humánnejší, a to ako v prípade zabíjania dobytka, tak aj v prípade bombardovania civilných cieľov. Ale prečo namietame, že niekto robí niečo tradične? To môžeme spraviť hnutie proti živým vianočným stromčekom, však je to nehumánne. Môžeme mať predsa umelé.

Celý tento Okamurov útok na kebaby je populistickým výplodom na adresu moslimov. Jednoduchý argument cez citovo kruté zabíjanie, jedlo, až k burkam a pravidelnému odpaľovaniu teroristov. Jednoduchý pre jednoduchších. Však množstvo Čechov (a pokojne to môžem vztiahnuť aj na Slovákov, videlo moslima len v televízii či na internete). Ale všetci máme radi kebab. Možno by nebolo na škodu, keby o ňom dal v rámci tej svojej predstavy o priamej demokracii orientálny Landa hlasovať. Asi by utrpel šok. Je jasné, že moslimskej imigrácii a ich kultúrnym požiadavkám musí Európa čeliť. Lenže netreba riešiť problémy nenávisťou, ale striktným postojom a diplomaciou. Keď sa budeme štvať do vojny tak nebudeme od nich o nič lepší.